Zlé peniaze Zdroje tretí diel

Reakcia na krízu - keď je liečba horšia než choroba

Časti

1. Indukovaná spotreba - o ekonomických doktoroch, ich vede a zamestnávateľoch 2. Po súkromných ziskoch prišlo znárodnenie strát – krízový socializmus pre bohatých 3. Púť za makro obedom zadarmo -fiškálna stimulácia 4. Monetárna stimulácia

GRAFY

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32

Indukovaná spotreba - o ekonomických doktoroch, ich vede a zamestnávateľoch

card 1

Schéma Phillipsovho stroja link a tu jeden zo 14 zostrojených exemplárov na videu v akcii link.

Tu je databáza makromodelov využívaných verejnými inštitúciami ako MMF alebo centrálnymi bankami FED, ECB či v akadémií link.

Viac o DSGE modeloch napríklad tu link alebo tu link.

Na tejto stránke sa môžete pohrať s nastaveniami jedného z DSGE modelov link.

vývoj, inflácia, úrok

card 2

Kedy Sovietsky zväz dobehne USA v hrubom národnom produkte. Ilustrácia z najpopulárnejšej ekonomickej učebnice všetkých čias Ekonómia Paula Samuelsona (vydanie z roku 1961). Obrázok prebratý z link.

USA, vývoj

card 3

Projekcia miery nezamestnanosti v USA ekonomických poradcov amerického prezidenta Barracka Obamu zo začiatku roka 2009 (tmavomodrá krivka – s fiškálnym stimulom, bledomodrá krivka – bez fiškálneho stimul) verzus realita po implementácii stimulu (červené body). Graf prebratý z link.

Zlato na chodníku link.

nezamestnanosť, USA

Po súkromných ziskoch prišlo znárodnenie strát – krízový socializmus pre bohatých

card 4

Emitované akcie na získanie vlastného kapitálu od súkromného sektora komerčnými bankami eurozóny od roku 2007. Na grafe chýbajú injekcie kapitálu daňových poplatníkov štátmi, ktoré medzi rokmi 2008 a 2012 dosiahli 225 mld. eur, ako je uvedené v poznámke ku grafu. Graf prebratý z link.

akcie, Eurozóna, banky

card 5

Čisté bankové aktíva ako % hrubého domáceho produktu krajiny, v ktorej banka sídli v roku 2011. Európske vs. americké banky (červené). Graf prebratý zo www.zerohedge.com.

Tu je zoznam najväčších veriteľov AIG, ktorí dostali vďaka štátnej pomoci od AIG 100 centov za každý dolár pohľadávky: AIG, 2008

banka, aktíva, svet

Púť za makro obedom zadarmo -fiškálna stimulácia

card 6

Fotky albánskych bunkrov možno vidieť napríklad na stránke link.

card 7

Neviditeľné, ilegálne aktivity zahrnuté do HDP v % HDP rokov okolo roku 1998. Graf prebratý z link.

svet, ilegalita

card 8

Registrácia nových osobných áut vo vybraných krajinách eurozóny. Efekt šrotovného vidno najmä v krajinách s programami s výraznou finančnou motiváciou – v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Graf prebratý z link str. 47.

Eurozóna, domácnosti

card 9

Registrácia nových osobných áut v štyroch najväčších krajinách eurozóny a ostatných krajinách eurozóny. Graf prebratý z link str. 12.

Eurozóna

Monetárna stimulácia

card 10

Viac sa to však podobá na tlačenie peňazí než na úverovanie... Teda tlačíte peniaze? V podstate áno.“ Ben Bernanke, vtedajší šéf americkej centrálnej banky, Marec 2009 link.

„Jeden z mýtov, ktorý koluje, je, že tlačíme peniaze. Netlačíme peniaze.“ Ben Bernanke, december 2010 link.

card 11

Graf medziročnej zmeny amerického indexu spotrebiteľských cien od roku 1775 pred založením a po založení FEDu. Graf prebratý z link str.29.

index, ceny, USA, FED

card 12

Vývoj peňažnej zásoby (peňažný agregát Money Zero Maturity – modrá krivka) a spotrebiteľských cien v ekonomike (Consumer Price Index – červená krivka) v krízových rokoch v USA. Graf prebratý z link.

Pôvodné video „Watch the K Foundation Burn a Million Quid“ už nie je onlline, tu je dokument o skupine a pálení zlých peňazí link.

penažná zásoba, ceny, kríza, USA

card 13

Rozdelenie medziročných log-nominálnych zmien týždennej výplaty amerických pracovníkov platených na inej ako hodinovej báze. Graf prebratý z Elsby, Shin, Solon, 2013, str. 32.

USA, mzda

card 14

Podiel zamestnanej americkej populácie (červená krivka) klesal s rastúcimi ziskami firiem. Graf prebratý z link.

nezamestnanosť, USA, zisk

card 15

Rigidita nominálnych miezd v USA link str. 24.

USA, mzda

card 16

Jednotkové mzdové náklady na prácu v eurozóne (index 100 = prvý kvartál 200). Graf prebratý z Societe Generale.

Eurozóna, mzda

card 17

Počet Američanov dostávajúcich štátne kupóny na jedlo v miliónoch link.

USA, domácnosti

card 18

Rozdelenie akcií medzi jednotlivé skupiny americkej spoločnosti rozdelenej podľa výšky majetku. Graf prebratý z O´Brien, 2013link.

akcie, domácnosti, USA

card 19

Hodnota celkových aktív amerických domácností (modrá krivka) ako súčet hodnoty finančných aktív (červená krivka) a reálnych aktív (zelená krivka). Graf prebratý z link.

domácnosti, aktíva, USA

card 20

Medziročný rast priemerných hodinových príjmov zamestnancov v súkromnom sektore USA. Graf prebratý z link.

mzda, USA

card 21

Mediánový reálny príjem americkej domácnosti. Graf prebratý z link.

domácnosti, USA

card 22

Vývoj reálnych, priemerných príjmov amerických domácností očistených o cenovú infláciu rozdelených do kvintilov. Prerušovaná krivka predstavuje horných 5 %. Graf prebratý z link.

domácnosti, USA, inflácia

card 23

Medziročná zmena priemerného príjmu rodiny (príbuzní žijúci v jednej obytnej jednotke) rozdelená podľa výšky príjmu do pätín. Vrchných 5 % je zobrazených samostatne. Graf prebratý z link str.9.

USA, domácnosti, výnos

card 24

Podiel vrchného 1 % ľudí na celkových príjmoch v krajine , rok 1980 vs.2008. Graf prebratý z www.bloombergbriefs.com.

svet, domácnosti, výnos

card 25

Rahn, 2013. Viac o tom, ako americký prezident Nixon zásadným spôsobom ovplyvňoval činnosť Fedu, je možné si prečítať v denníkoch Arthura Burnsa Inside the Nixon Administration: The Secret Diary of Arthur Burns, 1969-1974: link.

Zoznam ekonómov aktuálne zamestnaných vo Fede nájdete tu: link.

card 26

Skutočná Phillipsova krivka - graf vzťahu mieru nezamestnanosti a miery cenovej inflácie v USA medzi rokmi 1960 - 2012. Údaje link graf autor.

inflácia, nezamestnanosť, USA

card 27

Rast spotrebiteľských cien vybraných krajín eurozóny link str.100.

Eurozóna, ceny

card 28

Rast súvah najdôležitejších centrálnych bánk (Japonsko, ECB, Fed) ako podiel na svetovom HDP v % (horný obrázok) a v biliónoch dolárov (spodný obrázok). Graf prebratý z Bloomberg.com.

centrálna banka, vývoj

card 29

Vývoj súvah Európskej centrálnej banky, Bank of Japan, amerického Fedu a Bank of England. Graf prebratý z link.

FED, ECB, Japonsko, vývoj

card 30

Medziročný rast cenovej inflácie spotrebiteľských statkov (červená krivka), nominálneho HDP (zelená krivka) a efektívna základná úroková sadzba (modrá krivka). Graf prebratý z link.

vývoj, inflácia, HDP, úrok

card 31

Napriek tomu, že reálna ekonomika stagnovala, či dokonca klesala, nominálny HDP v USA rástol vďaka tučnej inflácii v rokoch 1974 a 1975 takmer dvojciferným tempom ročne. link

USA, inflácia, HDP

card 32

V roku 1980 nominálny HDP narástol o 9,6 % napriek tomu, že reálny HDP zostal na úrovni predchádzajúceho roka. V roku 1982 to bolo +3,8 % vs. -1,4 %. link

USA, HDP